Wien caching alebo manuál ku kosačke

Vlakom z Bratislavskej hlavnej stanice je to na Sudbahnhof Ost slabá hodinka. Zugy fičia ráno často, ja volím ten s odchodom 7:50, aby som ráno mohol považovať za efektívne (za ránky, za rosy ... veď to poznáte:). Tesne po deviatej som tam, očiská dokorán, nohy nažhavené, GePeSo v spotenej hrsti.

No očakávania podvedome krotím, z predošlých potuliek Viedňou - hovorím o tých kešerských - som si odniesol viac negatívnych ako pekných zážitkov. Všade mrte muklov, vysoké hradby budov z dvoch-troch strán odrážajú náznaky signálu, šípka skáče za pomyselnou pingpongovou loptičkou o desiatky metrov, keď cache - tak micro, hint? Was ist das? To je moja Viedeň, kamoši. 10 founds, 12 DNFs.

Plán je kľúčom k úspechu

Ale dnes nie. Dnes bude všetko inak, včera som si totiž všetko dôkladne naplánoval. Skrýšotlač hádam nemusím predstavovať, pravá ruka každého kešera. Pomohla mi z neprehľadnej ponuky pokladov vybrať tie, na ktoré mám šancu. Na papieri mám dva spojené výbery: 1) aktívne nenájdené tradičné skrýše a 2) aktívne nenájdené multiny s obtiažnosťou i terénom do hodnoty 2 - tým sa snažím vylúčiť 10-stagové pochody mestom a testy znalosti rakúskej literatúry. Do okruhu s polomerom 6km okolo centra mesta sa mi vošla vyše stovka pokladov, s čím "by bola práca" na celý týždeň. Stačí. Dopredu som si ešte zhruba načrtol trasu tak, aby prechádzala nádhernými mestskými parkami. A to je vo Viedni základ výdatne prežitého dňa a spokojnosti.

Približovadlo

Samozrejme, dôležitá vec. Pokojne by som sa vám mohol predstaviť ako Rikolo, prípadne Kolotan (to ale radšej nie, kvôli hroziacim preklepom). Bicykel, bike, kolo, Fahrrad mám prirastený k telu. A ten je na caching v mestskom, stredne husto posiatom prostredí ideálnym dopravným prostriedkom. Nesmrdí, neryčí, komáre nestíhajú, vietor vo vlasoch, zdravé telo a radosť v duši. Ja som mal byť Holanďan. No a Wien je sehr Fahrrad friendly mesto! Hustá sieť cyklochodníkov po celom meste nemá v tejto časti Európy obdobu a ako bonus - skoro každý zákaz vjazdu je opatrený dodatkovou tabuľkou "S výnimkou bicyklov".

Z môjho pohľadu to má cacher-vodič vo Viedni podstatne ťažšie, užije si leda-tak kŕmenie parkovacích hodín. No snáď napríklad Miťák doplní iný pohľad, určite sa dá aj tak. Kto je ako zvyknutý a ako sa dobre cíti :-) Napokon pešobus, prípadne v kombinácií s verejnou dopravou tiež nie je zlá voľba. Zvlášť ak je to vaša prvá vizita mesta a plánujete sa prejsť radšej úžasným historickým centrom, bicykel by vám bol skôr na obtiaž. A do parkov v Schonbrunne vám ho dokonca nedovolia ani potlačíť! Ak sa však rozhodnete ísť po mojej jednostope, jedine na dvoch kolesách.

Muklovia - beznádej i pohoda

Začínam tradične, DNFkom v mojom obľúbenom parčíku. Severovýchodne od stanice je pri železnici taký prťavý parčíček, venovaný spomienke na 10000 deportovaných Židov. Akonáhle sa tam zložíte na lavičku, objaví sa na ulici tučná muklica s kočíkom. Dá si kolečko okolo parku a už sa vrství na protiľahlú lavičku. Hru, čo nasleduje, už máme nacvičenú. Nevedomý divák by vykríkol: "Ona ovláda jeho pohyby pohľadom!!!" Znechutene šliapnem do pedálov, ani dnes som tu potvoru mikrovatú nestihol nájsť príchodom tej hypnotizérky. Snáď už to decko v jej kočiari odrastie. Na navrátenie chute si dám pomerne čerstvú cache v geografickom strede Viedne. Pulz života je tu tomu teda primeraný! Cache pohľadom objavím hneď, vyberám len zo zaťatými zubami. Rovnako tam ju vraciam a na mieste ešte zostávam stáť pár minút, kým sa kolobeh muklov celkom nevymení a nemám istotu, že sa nenájde nejaký zvedavec, čo ma videl.

Fenomén 100H2O

Tak fajn a chytro niekam, kde je kľud. Viedeň nie sú Benátky, ani Amsterdam, no aj tak je mesto kde-tu preťaté kanálmi. A tie poskytujú práve také pásy pokoja aj v strede mesta a obvykle ťa aj na nejaké zaujímavé miestečko privedú. A tak si ešte pred slávnym Prátrom odskočím pozrieť pontón v jedinečnom štýle architekta Hundertwassera. Inak, tu je aj začiatok 100H2O tour, skvelý tip pre peších milovníkov tohto zvláštneho a čarovného umenia. Oplatí sa pokračovať v jeho stopách.

Pred ďalšou zastávkou ešte stretám jednu zaujímavosť, križovatku mostov. Poteší ma regular keška a hneď do nej cinknem travel bugom, poučený z minulej návštevy: čo keď už nájdem iba mikrá? Nuž, keby som si lepšie pozrel ten svoj itinerár, videl by som, že sa teda poriadne mýlim. Viedeňským priateľom ku cti.

Práter: rodinné tímy sem sa!

Zhrniem to: Geocacheru, ak máš už ten pech, že si zhodou osudných náhod cachujúci pomerne čerstvý tatino (alebo, božeuchovaj, mamina) ... Práter je liek na tvoje traumy a absťáky! Detiská sa dozelena vytočia a v prestávkach - to kým opäť dostanú svoju farbu - radi odprevadia tatka, mamku k pokladom, pretože poklady tu sú pri rôznych preliezkach a atrakciách a liliputánskom vláčiku a ... Už viete kam s detvákmi za vysvečko.

Gasometer a značky kvality

Ani sa mi niet čo čudovať, že ďalšiu multinu v dolnom Prátri nahrádzam dávkou industriálu a riedim tak sladkosť na jazyku. Nachádzame sa predsa na juhovýchodnom okraji centra mesta a stačí prejsť lávkou ponad pruhy diaľnice a dunajský kanál - a ste v inom svete. Netradičná multina, založená na pozorovaní budov z istého odstupu vyzerá dobre. Vyberám si ju a nesklame, EarlGrey (to ako autor) je osvedčená značka nielen čaju. Na tie sa inak vo Viedni oplatí staviť, luchsp, Kottan (škoda len, že nevie anglicky), či reviewer Tafari, šibalskí ostrieľaní vlci vedia pripraviť mnohé inšpirujúce kúsky. Ale nielen oni. Nabažím sa pohľadmi na fascinujúce obrie (bývalé) zásobníky plynu a mierim späť do parku.

V tejto časti sa už miestami rozrastá do divokosti lužného lesa. Len s námahou a hrkaním sa predieram konskými cestičkami, skupinky jazdcov si ma prekvapene prehliadajú. Táto oblasť je vyhradená tradičnému jazdectvu. Poteším sa skrýši v peknom lesnom zákutí a ešte viac, keď vidím, aká sa mi ponúka za ďalšiu. Je už skoro pol tretej, a s radosťou prijímam hodenú rukavicu - pardon, cache ako pozvánku - do záhrady miestnej reštaurácie. Reznisko cez celý tanier stopím krígľom Ottakringera a zvesela do druhej polky.

Čarovný Kaisermuhlen a Donau Park

Po obede už definívne mierim na sever k hlavnému toku Dunaja. Ten je v tejto časti sprevádzaný rovnobežným korytom Neue Donau a ďalej oblúkom pokojných vôd ramena Alte Donau. Regulované toky a ponechané ramená takto tvoria pestro členené ostrovy a polostrovčeky s množstvom malebných zákutí. Určite najviac je ich v časti Kaisermuhlen, geocaching s kulisou kúpajúcich sa rozšantených detvákov a lodiek so slnečníkmi je v sobotné popoludnie idylkou pre páriky aj pre rodiny.

Prechádzam popri futuristickom UNO City a podvečer ma víta v Donau Parku podobná atmosféra ako v tých predošlých - niekto sa prechádza, niekto športuje a niekto zas šmíruje po plastových krabičkách. A tieto tu ma celkom dostávajú, najmä svojim prevedením, maskovaním, či úkrytom ako na mieru. Stíham štyri a všetky sú skvelé. Napriek množstvu relaxujúcich ľudí sa hľadá dobre, stačí si len zvyknúť na fakt, že miestni sa starajú viac o seba, zbytočne nepodozrievajú a jednoducho nevenujú pozornosť vašej činnosti (tá jedna muklica z prvej DNFky je výnimka). U nás je to o niečom inom ...

Križujem mosty hore-dole, slnko už padá a po dvadsiatom kúsku sa rozhodnem pre spestrenie večera, skrýšu vo vnútri miestnej verzie Auparku. Bežne také špiónske kúsky nemusím, ale teraz - prečo nie? Bike je na zámku a už si to hasím pomedzi vyvoňaných, vyobliekaných ľudí v spotených cyklisťákoch a vydratých sandáloch k výťahom. Okukujem pútavé záhyby zábradlia, nenápadný ako tarantula na piškótovej torte. Vraciam sa k bicyklu ... Zabudol som, čo mám hľadať :-) Tak noch einmal, ale límečky už na mňa nejak vrtia hlavami od kaviarenských stolíkov. Nuž namiesto razítka do kešky dávam len niečo medzi Grussgott a Auf viedersehen ochranke a odomykám bike. Toto nebol dobrý nápad.

Viedeň moslimská i turistická

S prichádzajúcou tmou už so zriedkavejšími zastávkami uzatváram okruh mestom smerom na západ a na juh. V mestskej časti Brigittenau pri kaplnke nie som úspešný, priestranstvo pred kresťanským komunitným centrom je plné moslimských detí. Podobne ako v Donau Parku, aj tu je očividné, že sa v meste stretávajú a obohacujú mnohé kultúry. Až pri logovaní na nete si všimnem, že cache listing je obohatený o obrazový spoiler, namiesto zašifrovanej nápovedy. Neviem prečo, ale tento spôsob pomôcky je vo Viedni veľmi obľúbený. Mne je však nanič, PDAčko nevlastním :-)
Zadumaný šlapem tentokrát ku kostolu sv. Brigity a je to tu veľmi podobné. Tentokrát aspoň viem, kde cache je (paráda, chuťovka) a dokážem sa maskovať.

Kilometre do najcentrovatejšieho centra mesta absolvujem pohupovaním v stoji - utláčaný zadok povstal proti tvrdému úzkemu sedlu. Posledných tristo metrov už musím z bicykla dole, atmosféra sobotnej noci hustne. Márne skenujem stenu Stephansdomu, buď tu nič nie je, alebo je to pekelne zamaskované. Utopený s blikajúcim bikom v dave turistov už ani veľmi nemyslím na geocaching, čo sa náhle zmení pri pohľade na tunajší large TB hotel priamo v centre diania, skvelá vychytávka. Už mám štyroch stopárov v batohu, a tak štítky iba odfotím a padám z toho virvaru zas na vzduch.

Po žatve ...

Cestou na Sudbahnhof stíham ešte jednu inšpirujúcu technickú perličku, na druhú som s najväčšou pravdepodobnosťou ešte neprišiel. Někdy příště. Na stanicu vchádzam akurát včas na to, aby som ešte pred odchodom vlaku stihol tunajšiu "platform" cache. Poklady na nástupištiach sú z akéhosi, pre mňa neznámeho dôvodu vo Viedni veľmi obľúbené. Mne sa veru viac pozdáva ich séria skrýš venovaná predajniam zmrliny (Eis), ale dnes som odpor "prekonal" a úkryt sa mi páčil.

O tri minúty som si už pucoval ruky, tvár a nohy vlhčenými papierovými utierkami, ktoré sú, podobne ako skrýšotlač, povinnou výbavou každého geocachera. O jedenástej unavene lovím kľúče z dna batoha, ale dojmy z prežitého dňa sa tlačia do tohto článku hneď. Dúfam, že som aspoň niečím inšpiroval k návšteve Viedne a trošku poradil, ako na to. Teším sa na vaše postrehy. Zajtra asi fakt skočím na to mecheche do Vajnor.

Kódy pokladů o kterých se zde psalo: GCR6X0, GC157VT, GCZ08V, GCR0YM, GCWVMR, GCQW27, GCVEEN, GCXR7B, GC1142N, GCR2TQ, GCWZRJ, GC132TP, GCPPBQ, GCVAAQ, GC13RQC, GCZXKD, GC141BA, GCHYZ7, GCP64E, GCPPBM, GCR662, GCRQCC, GC11H7G, GCQPR1, GCZNRM, GCXXDB, GC11XNX, GCYPFV, GCR8ZW, GCP5Z5, GCYPFV

Autor: Rikitan